Zlý vplyv leteckej dopravy na podnebie je potrebné znižovať

Letecká doprava je integrálnou súčasťou rozvoja súdobej spoločnosti, pretože umožňuje v rekordnom čase prekonávať veľké vzdialenosti.  Podľa predpovedí sa jej objem do roku 2020 dokonca zdvojnásobí!! Nemožno však ignorovať fakt, že emisie z lietadiel narúšajú pokrok v iných sektoroch a zároveň bránia dosahovaniu cieľov Kjótskeho protokolu.

 



Negatívne pôsobenie leteckej dopravy na životné prostredie

Lietadlo je v porovnaní s ostatnými dopravnými prostriedkami najväčším znečisťovateľom. 

Aké ekologické dôsledky sa pri lete prejavia závisí čiastočne od letovej výšky. V blízkosti povrchu Zeme sú splodiny vznikajúce pri spaľovaní aspoň čiastočne absorbované zelenými rastlinami. V tejto vrstve atmosféry môžu oxidy dusíka z výfukových plynov spolu s vysokou teplotou, ktorá vzniká spaľovaním kerozínu, prispieť k tvorbe ozónu. To nie je ale vôbec žiadúce a má to aj negatívne zdravotné dôsledky, pretože prítomnosť ozónu v spodnej vrstve atmosféry, hlavne dolnej časti troposféry nie je prirodzený. Niektorý ľudia majú následkom toho problémy s očami (pálenie, svrbenie) alebo s dýchaním. Vznikajúca vodná para nespôsobuje v tejto vrstve žiadne škody, pretože jej výskyt je úplne bežný.

Predstavte si, že sa práve jeden Boeing 747 Jumbo rozbieha po štartovacej dráhe a že sa v priebehu niekoľkých sekúnd odlepí od zeme. Každú sekundu zhltnú jeho štyri obrovské motory viac ako päť litrov kerozínu, čo zodpovedá výkonu, ktorý by stačil na osvetlenie hlavného mesta Guatemaly (Guatemala la Nueva) s viac ako 1,5 miliónom obyvateľov. Počas piatich minút od začiatku rozbiehania až po vzlietnutie, čo predstavuje len veľmi krátky časový úsek z osemhodinového letu, je spotrebované také množstvo kyslíka, na ktorého produkciu potrebuje tropický prales o rozlohe 200 štvorcových kilometrov celý jeden deň.

Za jeden z najťažších prečinov leteckej dopravy voči životnému prostrediu považujem fakt, že predovšetkým pred 8­-10 rokmi vyprázdňovali lietadlá pred pristátím prídavné palivové nádrže. A vysvetlenie? „Robíme to kvôli bezpečnosti cestujúcich. Lietadlo s menšou hmotnosťou je ľahšie ovládateľné, pilot ho môže jednoduchšie udržať pod kontrolou a tým je znížené riziko nehody.“

Hluk spôsobovaný leteckou dopravou je možno najznámejším zaťažením životného prostredia, minimálne pre tých, ktorý pod jeho vplyvom už niekedy trpeli. Psychické aj fyzické zdravie je úplne všeobecne zaťažené hlukom spôsobovaným leteckou dopravou, aj keď je pravda, že naň jednotlivý ľudia reagujú a vnímajú ho rôzne. Avšak ani zdanlivé „zvyknutie si“ na hluk neochráni nikoho pred poškodzovaním zdravia. Týka sa to hlavne starších a zdravotne menej zdatných ľudí, tehotných žien a predovšetkým detí. V obytných zónach v blízkosti letísk boli zmerané priemerné hodnoty hluku počas dňa (50 dB) a v noci (35 dB). Optimálne by bolo, keby nebola ani počas dňa prekročená hranica 35 dB.be ozónu. To nie je ale vôbec žiaduce a má to aj negatívne zdravotné dôsledky, pretože prítomnosť ozónu v spodnej vrstve atmosféry, hlavne dolnej časti troposféry nie je prirodzený. Niektorý ľudia majú následkom toho problémy s očami (pálenie, svrbenie) alebo s dýchaním. Vznikajúca vodná para nespôsobuje v tejto vrstve žiadne škody, pretože jej výskyt je úplne bežný.

„Možnosť cestovať lietadlom výrazne „skracuje“ vzdialenosti“ – Tvrdenie mnohých náhliacich sa ľudí, pre ktorých je každá sekunda v bežnom živote drahá. Bohužiaľ, musíme im dať za pravdu, že rovnako dlhú trasu možno lietadlom absolvovať pri približne rovnakej cene lístka trikrát rýchlejšie ako napríklad vlakom.

Kedy bude ľudom konečne jasné, že s takýmto prístupom vo veciach ekológie sami seba postupne smerujú do záhuby, a spolu so sebou aj všetko živé na Zemi.

13.2. 2017 ­

Tento článok bol vytlačený zo stránky http://referaty.atlas.sk

http://referaty.atlas.sk/ostatne/nezaradene/14810/?print=1

 

Vážení spoluobčania!

Toto je len malilinký „výcuc“ faktov o škodlivosti leteckej dopravy na našu planétu. A to sa hovorí „len“ o civilnej leteckej doprave!

Položme si otázku, či je nám jasné, čo na nás padá z oblakov nad Sliačom, keď sa tu predvádzajú vojenské lietadlá – stíhačky, v letovej hladine 300 metrov a v mnohých prípadoch aj menšej?

Ešte jedna otázka – je vôbec prípustné či pri tomto druhu ohrozenia ( spad leteckých splodín+ neznesiteľný hluk) mohli tieto vojenské stroje nosiť pod svojimi krídlami ostrú vojenskú muníciu a premávať sa nad obytnou zónou Sliača?

LB